Blahoslavená sestra Zdenka Schelingová je opäť bližšie k svätorečeniu. Pápež Lev XIV. v sobotu 21. novembra 2026 schválil dekrét o zázraku pripisovanom jej príhovoru. Príbeh slovenskej rehoľníčky, ktorú prenasledoval komunistický režim, má pritom významnú spojitosť aj s Humenným. Práve v miestnej nemocnici pôsobila počas druhej svetovej vojny ako ošetrovateľka.
Rozhodnutie Vatikánu znamená zásadný posun v procese, ktorý môže vyústiť do jej vyhlásenia za svätú. Pápež prijal kardinála Marcella Semerara, prefekta Dikastéria pre kauzy svätých, a schválil vydanie príslušného dekrétu. Samotná slávnosť svätorečenia sa ešte neuskutočnila a jej termín zatiaľ nebol oznámený. O ďalšom postupe rozhodne Svätá stolica.
Uznaný zázrak súvisí s prípadom Róberta Ernsta z amerického Denveru, ktorý trpel vážnym onkologickým ochorením pankreasu. Jeho zdravotný stav lekári považovali za terminálny a podľa cirkevných podkladov sa za neho rodinná priateľka modlila na príhovor blahoslavenej Zdenky. Následné uzdravenie bolo predmetom odborného aj cirkevného skúmania. Katolícka cirkev ho po ukončení procesu oficiálne uznala ako zázrak pripisovaný jej príhovoru.
Anketa: Vedeli ste, že sestra Zdenka Schelingová pracovala aj v nemocnici v Humennom?
Pracovala v nemocnici v Humennom
Zdenka Schelingová sa narodila 24. decembra 1916 v obci Krivá na Orave a pri krste dostala meno Cecília. Ako mladé dievča sa rozhodla pre rehoľný život a vstúpila do Kongregácie Milosrdných sestier Svätého kríža. Po ošetrovateľskej príprave sa venovala chorým, pričom jej profesijná cesta viedla aj na východ Slovenska. V rokoch 1941 až 1942 pracovala ako ošetrovateľka v Krajskej nemocnici v Humennom.
Humenné tak bolo jedným z miest, kde budúca blahoslavená vykonávala svoje zdravotnícke povolanie. Hoci z mesta nepochádzala, jej pôsobenie sa stalo súčasťou miestnej histórie zdravotníctva. Po skončení práce v Humennom odišla v roku 1942 do Bratislavy, kde pôsobila ako laborantka a neskôr na röntgenologickom oddelení nemocnice. Práve bratislavské obdobie neskôr zásadne ovplyvnilo celý jej život.

Pomoc prenasledovaným kňazom ju priviedla do väzenia
Po komunistickom prevrate v roku 1948 začalo v Československu systematické prenasledovanie cirkví a rehoľných spoločenstiev. Sestra Zdenka sa rozhodla pomáhať väzneným katolíckym kňazom, ktorí sa dostávali do nemocnice aj po násilných výsluchoch. Podieľala sa na príprave úteku kňaza Štefana Koštiala a neskôr na ďalšom pokuse pomôcť prenasledovaným duchovným. Druhá akcia sa však ukázala ako pasca pripravená Štátnou bezpečnosťou.
Dňa 29. februára 1952 ju príslušníci ŠtB zatkli. Pri vyšetrovaní ju vystavili surovému fyzickému a psychickému násiliu, pričom sa od nej snažili získať informácie o ďalších osobách. V júni toho istého roka ju odsúdili za údajnú velezradu na 12 rokov odňatia slobody a desať rokov straty občianskych práv. Nasledovalo väznenie vo viacerých zariadeniach na území vtedajšieho Československa.
Kruté zaobchádzanie a podmienky väznenia vážne podlomili jej zdravie. Vo väzení jej diagnostikovali aj zhubné nádorové ochorenie a podstúpila operáciu. Keď už bola ťažko chorá, v apríli 1955 ju prepustili na slobodu, no jej zdravotný stav sa nezlepšil. Zomrela 31. júla 1955 v trnavskej nemocnici, vo veku iba 38 rokov.
Jej osud sa stal jedným zo známych svedectiev o prenasledovaní veriacich počas komunistickej totality. Napriek utrpeniu sa v zachovaných životopisných svedectvách spomína aj jej postoj odpustenia voči tým, ktorí jej ubližovali. V roku 1970 bola súdne rehabilitovaná a zbavená obvinenia z velezrady. Pápež Ján Pavol II. ju 14. septembra 2003 počas návštevy Slovenska vyhlásil za blahoslavenú.
V Humennom má park a dostala aj Cenu mesta
Mesto Humenné si jej osobnosť pripomenulo aj konkrétnymi prejavmi úcty. V roku 2014 jej udelilo Cenu mesta Humenné in memoriam, čím ocenilo jej život, službu chorým aj morálny odkaz. O desať rokov neskôr pribudla ďalšia pocta. Mestskí poslanci v máji 2024 schválili pomenovanie verejného priestranstva na Sídlisku II po blahoslavenej Zdenke Schelingovej.

Park sa nachádza v oblasti ulíc Osloboditeľov, Hrnčiarska, Lesná a Lipová, v blízkosti Gréckokatolíckeho chrámu Zosnutia Presvätej Bohorodičky a Strednej zdravotníckej školy. Významným historickým detailom je, že na tomto mieste kedysi stála nemocnica, v ktorej rehoľníčka pracovala. Pomenovanie parku preto nie je iba symbolickým ocenením významnej osobnosti. Súvisí priamo s miestom, kde pomáhala chorým obyvateľom mesta a okolia.
Nové rozhodnutie Vatikánu dáva jej príbehu ďalší rozmer. Rehoľníčka, ktorej život sa pred viac ako osemdesiatimi rokmi na krátky čas spojil s Humenným, je dnes na prahu svätorečenia. Uznanie zázraku ešte neznamená, že už bola vyhlásená za svätú, ale predstavuje rozhodujúci krok v tomto procese. Jej život tak pripomína nielen duchovné dejiny Slovenska, ale aj obetavosť zdravotníkov a osudy ľudí prenasledovaných totalitným režimom.
Zdroje: vaticannews.va










Komentáre
0 komentárov
Zapoj sa do diskusie a napíš svoj názor ako prvý.
Na pridanie komentára sa stačí prihlásiť alebo zaregistrovať.