Preskočiť na obsah

Americká milionárka vlastnila obrovské lesy pri Humennom. Mohla na nich zarobiť rozprávkové peniaze! Neuveríte, čo s nimi urobila

Publikované: Autor:
Americká milionárka vlastnila obrovské lesy pri Humennom. Mohla na nich zarobiť rozprávkové peniaze! Neuveríte, čo s nimi urobila
Pridať medzi zdroje Google

Jedna z najbohatších amerických dedičiek svojej doby vlastnila rozsiahle lesy na východe Slovenska. Gladys Moore Vanderbiltová, neskôr grófka Széchenyiová, mohla z prírodného bohatstva pod Vihorlatom získavať nemalé príjmy. Namiesto intenzívnej ťažby však podľa historických prameňov a lesoochranárov uprednostňovala zachovanie vzácneho územia. Jej príbeh dnes znovu púta pozornosť.

Jazero Morské oko, obklopené lesmi Vihorlatských vrchov, patrí medzi najznámejšie prírodné miesta na Zemplíne. Máloktorý návštevník však pozná príbeh ženy, ktorej meno je s týmto územím úzko späté. Išlo o americkú milionárku pochádzajúcu z rodiny, ktorá vybudovala obrovské bohatstvo najmä v železničnom podnikaní. Na jej niekdajšom majetku dnes rastú lesy, ktorých prírodná hodnota je mimoriadna.

Americká dedička sa stala uhorskou grófkou

Gladys Moore Vanderbiltová bola dcérou Cornelia Vanderbilta II. a príslušníčkou jednej z najznámejších finančných dynastií Spojených štátov. V roku 1908 sa vydala za uhorského grófa Lászlóa Széchenyiho. Sobáš prepojil americké priemyselné bohatstvo s európskou aristokraciou a otvoril Gladys cestu aj do vtedajšieho Uhorska.

Anketa: Mali by byť najvzácnejšie pralesy ponechané prirodzenému vývoju bez ťažby?

Práve vo Vihorlatských vrchoch našla miesto, ktoré ju mimoriadne zaujalo. Podľa historických článkov získala približne 3 000 hektárov pozemkov v doline potoka Okna vrátane okolia Morského oka. Rozsiahly majetok zahŕňal lesy, ktoré mali aj hospodársky potenciál. Ich drevo predstavovalo komoditu schopnú prinášať vlastníkovi príjmy.

Lesy mohli prinášať peniaze. Prednosť dostala príroda

Príbeh grófky nedávno pripomenula aj lesoochranárska iniciatíva My sme les. Upozornila na kontrast medzi možným ekonomickým využívaním pozemkov a zachovaním ich prírodného charakteru. V oblasti pritom existovali možnosti dopravy vyťaženého dreva, takže lesné hospodárstvo nebolo iba teoretickou príležitosťou.

Gladys Vanderbiltová sa však spája s rozhodnutím ponechať významné časti tunajšieho lesného bohatstva bez intenzívneho hospodárskeho zásahu. Neznamená to, že každý strom vo Vihorlate zostal nedotknutý alebo že celý dnešný prales zachránila jediná osoba. Jej prístup však predstavuje pozoruhodnú kapitolu v dejinách územia, ktorého ochrana pokračovala aj v nasledujúcich desaťročiach.

Presnú sumu, ktorú mohla grófka zarobiť intenzívnejšou ťažbou, dostupné podklady neurčujú. Hovoriť o konkrétnych miliónoch ako o potvrdenom ušlom zisku by preto bolo nepresné. Dôležitejšie je samotné rozhodnutie nevyužiť všetky hospodárske možnosti, ktoré rozsiahle lesné vlastníctvo ponúkalo.

Pri jazere zostala aj stavba z roku 1924

Hmatateľnou pripomienkou americkej dedičky je poľovnícky kaštielik na brehu Morského oka. Gladys Vanderbiltová ho dala postaviť v roku 1924. Historická stavba sa nachádza v prostredí, ktoré aj dnes láka návštevníkov na prechádzky, turistiku a pozorovanie prírody.

Kaštielik neskôr prešiel zmenami vlastníctva a využitia. Štátne lesy ho prevzali do svojej správy v roku 1979. Dnes je známy ako jeden z osobitých lesníckych objektov Slovenska a pripomína obdobie, keď pri jazere pôsobila aristokratická rodina s väzbami až na americkú hospodársku elitu.

Vzácne bukové lesy pozná aj svet

Význam okolia Morského oka dnes ďaleko presahuje hranice Slovenska. Vihorlatský prales je súčasťou nadnárodnej lokality starých bukových lesov a bukových pralesov zapísanej do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO. Ide o jedinečné lesné ekosystémy, v ktorých možno sledovať prirodzený vývoj bukových porastov.

Takéto lesy majú význam pre zachovanie biologickej rozmanitosti a poskytujú priestor druhom viazaným na staré stromy a odumreté drevo. Ich hodnota nespočíva iba v množstve drevnej hmoty. Predstavujú aj prírodné dedičstvo, ktorého vznik trvá celé generácie.

Príbeh Gladys Vanderbiltovej tak spája dve veľmi odlišné prostredia: svet amerických milionárov a tiché lesy východného Slovenska. Hoci sa od jej pôsobenia pri Morskom oku zmenilo takmer všetko, historická spomienka na rozhodnutie uprednostniť zachovanie prírody pred hospodárskym výnosom zostáva aktuálna aj dnes.

Zdroje: presovak.sk; pravda.sk; forbes.sk; lesy.sk; cas.sk

Chceš komentovať alebo pridávať obsah?

Zaregistruj sa a môžeš komentovať články, pridávať podujatia aj posielať vlastné články rýchlejšie.

Registrovať sa

Komentáre

Diskusia čitateľov

0 komentárov

Zatiaľ bez komentárov

Zapoj sa do diskusie a napíš svoj názor ako prvý.